Michal Moravčík: DKP
16. 11. – 3. 12. 2010
vernisáž 15. 11. v 18:00
kurátorka: Mira Keratová

 

Michal Moravčík (1974, Bratislava) pracuje často miestošpecificky a mnohé jeho diela sú previazané na lokálny kontext. Systematicky sa venuje najmä pamäti, súvislostiam urbanizmu, nacionalizmu a kvality života. V rámci urbanizmu sa zaoberá nuansami nedokončených detailov, vrstvami nedoriešených infraštruktúr, či následných developerských zjednodušení. Jeho kritika nacionalizmov vychádza z politicko-historických súvislostí, tematizuje flexibilitu, či mennosť dejín ktoré sú podľa potreby deformované aktuálnou politickou propagandou. DKP (skratka pre inventár „Drobných a krátkodobých predmetov“) sa v nadväznosti na nedávne diskusie v Čechách a na Slovensku zaoberá problémom umeleckých inštitúcií. Predstavuje dva pamäťové modely architektúry: akadémiu umení (Vysokú školu výtvarných umení / VŠVU v Bratislave) a národnú galériu (Slovenskú národnú galériu / SNG). Obe sprostredkovávajú estetické skúsenosti ďalšej generácii umelcov a širokej verejnosti; akadémia usmerňuje budúcnosť umenia a galéria ovplyvňuje jeho spoločenský význam.Modely DKP  sú nábytkovými objektami, ktorých štruktúra kopíruje existujúce budovy podľa pamäti. Keďže ide o nepresné architektonické modely, ich mierka je odvodená od reálnych budov len v hrubých proporciách. Štandardizovaná veľkosť interiérového nábytku sa pre diváka stáva prístupným merítkom. 

Rez prázdnom, 2010
Autorom modernej časti Slovenskej národnej galérie, premostenia jej historickej budovy je architekt Vladimír Dedeček (1967 – 1979). Extravagantné tvarové poňatie bolo príčinou dlhodobých kontroverzií a kritík. Koncept stavby mal podľa architekta vychádzať zo zrubu (slovenskej drevenice), čo bolo údajne inšpiráciou pre dominantný horizontálny princíp hmotového rastra. Vo finálnej podobe bol plášť konštrukcie riešený z hliníkového profilu bielej a červenej farby. V súčasnosti je prístavba v zlom technickom stave a od roku 2001 je zatvorená, deväť rokov prázdna. Neslúži pôvodným výstavným účelom a dodnes čaká na avizovanú rekonštrukciu. Model prázdnej galérie, v dejinách umenia posledných päťdesiatych rokov už etablovaný a v najrôznejších senzuálnych, či konceptuálnych variantách testovaný príklad radikálnej ‘výstavy prázdna,’ sprítomnil autor architektúrou presklených vitrín, zasadených do dobovej nábytkovej konštrukcie.  

Úložný priestor, 2006 je maketou časti pôdorysu budovy Vysokej školy výtvarných umení na Drotárskej ceste v Bratislave. Konštrukcia je vyplnená materiálom pripomínajúcim karcinogénny azbest, ktorý je použitý vo všetkých priečkach budovy školy, mienenej ako nehorľavá stavba.

Zmenou pozície do zvislej polohy sa pôdorys mení na novú štruktúru a kabinety s ateliérmi sa stávajú úložnými regálmi. To odkazuje na neflexibilitu a strnulosť akademického systému, zvlášť bežnú v prostredí umeleckých akadémií strednej a východnej Európy, kde fúzovanie pedagógov, názorov, či otvorenosť štruktúr sú dlhodobo zabrzdené. Akadémia sa mení na úložný priestor a jej schéma spochybňuje inšpiratívnu úlohu celého poriadku; stáva sa hierarchickou, nedynamickou štruktúrou, ktorá z pozície autority paušálne formátuje živé a kolaboratívne modely v sebe obsiahnuté. 

Mira Keratová

www.moravcik.sittcomm.sk

Centrum pro současné umění Praha, o. p. s. | www.fcca.cz | info@fcca.cz | CSU Praha: Zásady zpracování osobních údajů