Dušan Záhoranský: Tajenka
18. 9. – 6. 10. 2006
kurátor: Michal Pěchouček

 

Predchádzajúce projekty (Strojvodca 2005, Slovenská koliba 2005, Nemecká krajina 2005) sa venujú vzťahu miesta času, v ktorom je umelecké dielo vytvorené a interpretované.

V cykle „Čínska krajina" (2006) remixujem diela významných autorov čínskej krajinomaľby. Ich počítačová deformácia - následný pokus o premaľovanie - a inštalácia v autentickom prostredí čínskej reštaurácie v Prahe - by mali moje zdelenie umiestniť niekam do návštevníkovej mysle.

Tým, že ani v galérii a ani v spomínanej reštaurácii nie je „pravdivý" originál, návštevník vníma a dešifruje iba akúsi kódovanú správu o Číne v Prahe. Práve schopnosť šifru odhaliť, je to, na čo chcem diváka upozorniť.

AK AJ MOŽEM ZARUČIŤ,

ABY TEXT OSTAL NEZMENENÝ,

NEDOKÁŽEM ZARUČIŤ,

ABY SA NEZMENIL ČITATEĽ.

Pre objekt „Čitateľ" (2006) som zvolil text, ako prostriedok, ktorý s kontextom narába už vo svojej podstate. Mierna deformácia písma - fontu, spolu s ťažkopádnosťou prevedenia, by mali podtrhnúť paradox medzi formou a obsahom napísaného.

Hľadám spôsoby, ktoré publikum vtiahnú do kmitania medzi tým čo „visí na stene" a tým, čo to skutočne „môže byť". Fascinuje ma naša schopnosť, chuť, potreba vnímané veci vysvetľovať, interpretovať, prisvojiť si ich, alebo sa voči nim vymedziť (samozrejme ak spomínaná vec vôbec za to stojí).

Vzrušujú ma zmeny paradigiem, v ktorých je dielo, resp. v širšom slova zmysle jav, či postoj čítaný v odlišných časoch a kultúrach. Uvedomenie si kontextov, to zakrivenie šošovky, cez ktorú vnímajú realitu iný, mi pomáha pochopiť vlastný uhol pohľadu.

Nechcel by som však, aby sa moja práca obrátila iba sama do seba. Nechcel by som iba vytvárať uvravené umenie, ktoré komentuje samo seba. Ako autor cítim možnosť nie len opisovať, ale aj vytvárať abstraktné modely. Verejnosť ich smie odmietnuť, môžu ju osloviť a môže ich prijať za svoje. Hľadám metódu, ktorá sama vyvolá pochybnosti medzi „daným" a „možným". Hľadám štruktúry, v ktorých sa publikum nájde a realizuje.

Umenie má potenciu vytvárať „role models" resp. „role situations" a to tým, že pozná existujúce situácie a modely správania a je otvorené novým, nazvime „absurdným" vykročeniam zo všednosti. Tieto odchýlky reflektujú a narúšajú konvencie a tým budia nový hlad po „živote". Čím bližšie k bežnému životu, tým reálnejšie je tvorivá odchýlka od každodennosti.

Dušan Zahoranský

Centrum pro současné umění Praha, o. p. s. | www.fcca.cz | info@fcca.cz | CSU Praha: Zásady zpracování osobních údajů